Cení sa hlavne možnosť chytiť si ho

Zlato v minulosti fungovalo ako garancia hodnoty peňazí v obehu. Uložené bolo v rôznych tvaroch v štátnych bankách. Tento význam po druhej svetovej vojne postupne strácalo. Prelom nastal v roku 1971. Brettonwoodsky systém garantoval cenu 35 dolárov za trojskú uncu. Keď sa ukázalo, že USA sú schopné zlato pri tejto cene iba kupovať, systém skončil. Odvtedy platí, že peniaze sú „bezcenné", sú iba médiom na výmenu tovarov a služieb. V určitých časoch si to investori pripomenú dvojnásobne a odzrkadlí sa to na cene žltej komodity. Takýmto obdobím je aj súčasnosť (graf 3). Napríklad kým po minulé roky platilo, že s klesajúcim dolárom rastie cena zlata, v súčasnosti jeho cena rastie aj pri posilňujúcom sa dolári.

Faktory ovplyvňujúce cenu Ťažba zlata má svoje obmedzenia. Otvorenie novej bane vyžaduje nemalé náklady a pokiaľ cena zlata nebude natoľko zaujímavá, že sa začatie ťažby oplatí, počet baní ostane zachovaný. Bane nedokážu znásobiť svoju produkciu, preto je objem ťažby faktor, ktorý tlačí cenu zlata nahor. Bane totiž tvoria väčšinu produkcie zlata. Výnimkou za posledných päť rokov bol iba prvý kvartál 2009, keď sa viac zlata zrecyklovalo ako vyťažilo. Bežný pomer je však 60 ku 40 v prospech ťažby.

Okrem strany ponuky, ktorá je z krátkodobého hľadiska nemenná, je tu strana dopytu. Tá je, naopak, veľmi premenlivá. Spotreba zlata sa postupom času zvyšuje. Svoje miesto si nachádza v oblastiach, ktoré buď predtým neexistovali, alebo tento kov nepoužívali. V rámci priemyslu sa zlato používa najviac v elektropriemysle a zubárstve. No priemysel nie je práve ten sektor, ktorý by výraznou mierou ovplyvňoval trh so zlatom (tabuľka). Na trh so zlatom vstupujú investori, ktorí tam donedávna neboli. Napríklad v rozvíjajúcich sa ekonomikách ľudia viac ako národnému dôchodkovému systému veria zlatu. No viac ako investície do zlata hýbu cenami tejto komodity klenotníci. Najväčšími spotrebiteľmi zlata sú šperkári v Indii (v šperkoch je 90 % indického zlata), Číne, Turecku a krajinách Blízkeho východu. Klenotníci v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009 zvýšili záujem podstatne rýchlejšie ako investori. Šperkári zvýšili svoj dopyt o 46 %, kým investori „iba" o 25 %. Pritom záujem o ETF naviazané na zlato, resp. im podobné finančné nástroje, znížili záujem o 29 %. Ukazuje sa, že záujem sa zvyšuje predovšetkým o fyzickú podobu zlata.

Aj národné banky majú svoj podiel na vývoji ceny zlata. V poslednom čase totiž menia svoju politiku diverzifikácie a namiesto cudzích mien nakupujú zlato. Veď iba v prvých troch mesiacoch tohto roka národné banky nakúpili zlato v objeme väčšom než 130 ton, pričom za celý minulý rok to bolo 348 ton a v prvých troch mesiacoch iba 41 ton. V krízovom roku 2009 to však bolo 728 ton, pričom za prvé tri mesiace roku 2009 sa, paradoxne, celkovo zbavili 33 ton zlata. V roku 2008 sa krajiny vo všeobecnosti zlata zbavovali, a to v objeme 124 ton. Najväčším vývozcom bolo vtedy Švajčiarsko.

V roku 2009 bola s 454 tonami najväčším nákupcom zlata Čína, ktorá nakúpila viac ako dvojnásobok hmotnosti zlata, ktorá smerovala do Indie (200 ton). V roku 2010 mala najväčší apetít na zlato Saudská Arábia (180 ton) a s odstupom aj Rusko (140 ton). Rusko ako jediná krajina nakupuje zlato pravidelne každý mesiac, kým Saudská Arábia, Čína i India urobili jednorazové obchody. Prvé miesto v nákupoch v tomto roku patrí zatiaľ Mexiku , ktoré sa po minulé roky miernym tempom zbavovalo svojich zlatých zásob.

Zlato ako doplnok do portfólia Zlato by malo byť súčasťou každého investorského portfólia. Aspoň toľko hovoria rady odborníkov, ktorí jeho podiel stanovujú okolo hranice 5 %. Samozrejme, úroveň podielu závisí od toho, či odpovedajúci sprostredkováva investície do zlata alebo nie. Ak áno, odporúčaný podiel môže byť až 25 %, resp. 50 % pri komoditách ako takých. Pravdou je, že vývoj ceny zlata nesúvisí s vývojom cien akcií. Dokazuje to vzájomná korelácia. Napríklad s indexom S&P 500 koreluje iba na 0,01, s Dow Jones Industrial Average na -0,03 a MSCI World ex US na 0,14. Nulová korelácia znamená absolútnu nezávislosť vývoja cien, jednotková korelácia absolútnu závislosť. Vývoj ceny zlata ide teda vlastnou cestou a nevšíma si, čo sa deje s akciovými indexami.

Skúsenosti druhých Bežný investor sa rád necháva zlákať minulými výnosmi. Ako je na tom zlato? Graf 4 ukazuje, ako sa pohyboval výnos investora, ktorý do zlata investoval na desať rokov. Koniec sedemdesiatych rokov bolo obdobie enormného nárastu ceny zlata. Nasledujúce roky boli pre mnohých trpkým prebudením. Desaťročný výnos postupom času klesal, až sa na prelome 80. a 90. rokov dostal pod nulu. Áno, investícia do zlata v horizonte desiatich rokov znamenala stratu. A to bez započítania potenciálnych nákladov na zaobstaranie a skladovanie žltého kovu.

Obchodníci radi argumentujú tým, že hodnota zlata je večná. Porovnávajú, že za tehlu zlata bolo možné kúpiť luxusné auto pred sto rokmi a i dnes. No dá sa ísť ešte hlbšie do minulosti. Za kráľa Nabukadnezara, ktorý vládol v Babylone a zomrel v roku 562 pred Kristom, sa za uncu zlata dalo kúpiť 350 bochníkov chleba. Pri cene 1 euro za peceň chleba je dnešná cena prevyšujúca 1 000 kusov tejto potraviny. Zlato za 2 500 rokov teda nabralo na hodnote, alebo klesla cena chleba.

Kto kúpil uncu zlata koncom roka 1979 za 677,97 dolára, tak dnes mu po započítaní inflácie chýba do jej pôvodnej hodnoty ešte viac než 400 dolárov. Samozrejme, celkový výnos, resp. výsledná efektivita je veľmi citlivá na sledované obdobie. Vývoj kriviek však ukazuje, že aj pri investícii do zlata platí to isté, čo pri iných typoch investícií. A to, že vývoj ceny nepozná iba jeden smer.

To, či je dnešná úroveň ceny zlata reálna alebo bublinová, môže ukázať porovnanie s hodnotami z minulosti, keďže zlato sa považuje za ochrancu peňazí pred infláciou. Kto kúpil zlato v inom čase, ako boli jeho cenové maximá okolo roku 1980, tak si dnes môže povedať, že infláciu výrazne porazil. Teda súčasná cena zlata je vyššia ako hodnota peňazí v čase nákupu. Platí to však o dnešných držiteľoch žltého kovu. Niečo iné si povedia tí, ktorí sa zlata zbavili v období jeho cenovej stagnácie (graf). V tomto čase sa cenou zlata síce výrazne nehýbalo, no pojem inflácia sa zo slovníka investorov nevytratil. Na druhej strane, skúsenosti síce treba brať z minulosti, no historická inflácia nehovorí nič o tej budúcej. A zlato sa dnes nakupuje práve preto, že výška budúcej inflácie sa pre mnohých javí z dôvodu zadlžovania sa jednotlivých krajín ako privysoké riziko. Predsa len, vyťaženie kilogramu zlata bude vždy náročnejšie, a teda hodnotnejšie ako vytlačenie kilogramu bankoviek s ľubovoľným počtom núl. Kam sa až môže cena zlata vyšplhať do konca roka? Minulý rok sa cenové odhady pohybovali v rozmedzí od 950 do 1 500 USD za uncu. Samozrejme, boli aj odhady hovoriace o 2 000 USD za uncu, no tie boli ojedinelé. Dnes sú odhady bližšie k tým ojedinelým z minulého roku. Pohybujú sa od 1 600 do 2 000 dolárov. A tie ojedinelé zo súčasnosti hovoria až o 5 000 USD za uncu. Rastu cien zlata pomáha aj jeho nedostatok. Celkový dopyt po zlate sa na tento rok odhaduje na 4 000 ton, pričom ponuka by nemala presiahnuť 3 500 ton.